Hydrologické charakteristiky rieky Váh
|
Dĺžka toku |
celková 403 km |
|---|---|
|
Hydronymium |
Váh 4-21-08-045 |
|
Rád toku |
I. |
|
Povodie |
Váh (dolný Váh) |
|
Plocha povodia |
19 726 km² |
|
Priemerný prietok v ústí |
196 m3/s |
|
Prameň |
V Kráľovej Lehote 664 m n.m. sútokom dvoch riek Bileho a Čierneho Váhu |
|
Preteká katastrálnym územím miest |
Liptovksý Hrádok, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Kraľovany, Žilina, Považská Bystrica, Dubnica nad Váhom, Nemšová, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Nitra, Komárno |
|
Ústi |
do Dunaja na Slovensku v Komárne vo výške 106,5 m n.m. |
|
Správa vodného toku |
SVP š.p. |
Podľa Vyhlášky č. 211/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov je rieka Vlára vodohospodársky významným tokom v troch uvedených úsekoch.
Váh je najdlhšia slovenská rieka. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Pri Komárne sa vlieva do Dunaja.
Váh vzniká pri Kráľovej Lehote (664 m n. m.) sútokom dvoch menších riek – Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách.
Opis toku
Od sútoku zdrojníc Čierny Váh a Biely Váh pri Kráľovej Lehote tečie rieka takmer 150 km západným smerom. Krátko po svojom vzniku sa rozširuje aj úzke údolie, prechádzajúce v rozsiahlu Liptovskú kotlinu. V Liptovskom Hrádku priberá pravostranný prítok Belá, podteká diaľnicu D1 a za Liptovským Mikulášom sa tok upokojuje v rozsiahlom priehradnom jazere Liptovskej Mary. Činnosť vodnej elektrárne optimalizuje vyrovnávacia nádrž Bešeňová a rieka putuje k Ružomberku, kde zľava priberá Revúcu a úzkym údolím opúšťa Liptov. Ďalej priberá Ľubochnianku. Pri Kraľovanoch priberá svoj najväčší prítok, pravostrannú mohutnú Oravu a následne vteká do vodnej nádrže Krpeľany a regiónu Turiec. Tu sa Váh prvýkrát rozdeľuje na dva toky – staré koryto, ktoré tečie južnejšou trasou cez Sučany a Vrútky a Krpeliansky kanál, ktorý severným okrajom Turian privádza vodu k vodným dielam Sučany a Lipovec. Pred sútokom oboch ramien pri Dubnej Skale sa vo Vrútkach do starého koryta vlieva zľava Turiec a rieka pokračuje Strečnianskou úžinou do regiónu Považie.
Pri Strečne sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere vodného diela Žilina a pokračuje severným okrajom Žiliny, kde priberá pravostrannú Kysucu a následne ľavostrannú Rajčanku. Nasleduje vodná nádrž Hričov a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom Bytče pokračuje do Považskej Bystrice, severnejší Hričovský kanál privádza vodu k vodnému dielu Mikšová a Považská Bystrica. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere vodnej nádrže Nosice, pod ktorou nasleduje Púchov a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa Považského podolia. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom Nemšovej, až do Trenčína. Nosický kanál sa spája pred Púchovom, kde rieka priberá Bielu vodu, Kočkovský kanál privádza vodu k vodným dielam Dolné Kočkovce, Ladce, Tunežice, Ilava, Dubnica a Trenčín. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji Trenčína opäť odvádza Biskupický kanál, ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, Nové Mesto nad Váhom, Horná Streda a vodnej nádrži Sĺňava. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri Beckove, Novom Meste nad Váhom až do Piešťan, kde sa už naplno prejavuje ráz Podunajskej nížiny.
Pod vodnou nádržou Sĺňava sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k vodnému dielu Drahovce-Madunice. Posledný z vážskych derivačných kanálov derivačných kanálov sa spája pred Hlohovcom, odkiaľ tečie rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi lužného lesa. Priberá pravostranný prítok Horný Dudváh, preteká Sereďou a napája vodnú nádrž Kráľová. Na poslednom úseku dolného toku prechádza Šaľou, vodným dielom Selice a pred Kolárovom priberá dva významné prítoky – zľava Nitru a sprava Malý Dunaj. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je Stará Nitra, pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto Komárno a zaniká ústím do Dunaja v nadmorskej výške 106,5 m n. m..
Vlára má v záujmovom území 3 menšie pravostranné prítoky. Zo severnej časti katastra tečú nepomenované pravostranné prítoky neupravenými (lesnými) kanálmi.
Ľuborča – pravostranný prítok Váhu
Preteká rovnomennou časťou mesta - Ĺuborčou - kde je zdrojom povodňového nebezpečenstva. Ústí do Váhu zprava.
Závadský potok
Priteká do Ľuborče od Trenčianskej Závady a pripája sa k potoku Ľuborča v križovatke ulíc Závadská - Kukučínova zprava. Môže sa rozlievať do zástavby obce pozdľž celej Závadzkej ulice najmä aj v okoliciach sútoku.
Kľúčovský potok – pravostranný prítok Váhu
Preteká časťou Kľúčov, ktorou povodňovo ohrozuje. Ústí do Váhu zprava
Ďalšie bezmenné vodné toky a prítoky nemajú významný vplyv na povodne v meste Nemšová.