Rieka Vlára s prítokmi

Hydrologické charakteristiky

Podľa Vyhlášky č. 211/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov  je rieka Vlára vodohospodársky významným tokom v troch uvedených úsekoch. 

Na ostatných častiach toku je následne rieka Vlára drobný tok. V zozname vodárenských tokov nie je uvedená.

Obr. pramen rieky Vlára

Vlára je rieka na strednom Považí, v okrese Trenčín. Je to pravostranný prítok Váhu s dĺžkou 47,6 km (na Slovensku iba 10,5 km), povodím 371,568 km² a priemerným ročným prietokom 1,719 m³/s ( 3,4 m³/s v ústí do Váhu). Je tokom III. rádu. Priemerná lesnatosť povodia dosahuje 40%.    

Tečie na juh cez Luhačovickú vrchovinu, po pribratí Říky sprava sa stáča na juhovýchod, priberá zľava Brumovku pri Bylniciach a cez Vlársky priesmyk v Bielych Karpatoch, vteká na územie Slovenska. Zároveň priberá ľavostrannú Vlárku, ktorá je hraničným tokom. Rozrezáva Biele Karpaty úzkou dolinou na podcelok Kobylináč na ľavom brehu a podcelok Sučanská vrchovina na pravom brehu.

Vlára je asi najvýznamnejšou moravskou riekou nepatriacou do povodia Moravy ani Odry. Je tiež jedným z najtypickejších príkladov riečneho pirátstva na území moravských Karpát. Vlára odvodňuje južnú časť Komoneckej hornatiny a priľahlej oblasti Luhačovickej vrchoviny a Študlovskej, Lopeníckej a Chmeľovskej hornatiny v Bielych Karpatoch. Vlára je radená medzi vodohospodársky významné toky. Hydrologická stanica je umiestnená v Popove. Správcom je Povodie Moravy s.p. - závod UH.

Pre Vláru je typické riečne pirátstvo. Rieka sa pri svojej erozívnej činnosti zarezala hlboko do masívu Bielych Karpát, celkom ho preťala a svoje pramenisko posunula až na druhú stranu tohto masívu, do susednej Vizovickej vrchoviny. Tvorbou koryta sa zmocnila časti povodia rieky Morava.

Na Slovensko vstupuje rieka Vlára pod Sv. Štěpánem tzv. Vlárskym priesmykom už obohatená o vody Brumovky, ktorú priberá v Brumove-Bylnici a Vlárky, ktorú priberá v Sidónii na samotnej hranici so Slovenskom. Odtiaľ pokračuje tok Vláry priamo do obce Horné Srnie, a ďalej do Nemšovej, za ktorou sa vlieva do Váhu na nadmorskej výške 217,4 m n.m.

Výškový rozdiel v povodí toku je tak 519,6 m a samotný tok má výškový rozdiel 438,6 m a priemerný sklon 10,3 ؜‰.

Na Slovensku je správcom vodného toku SVP š.p. – povodie dolného Váhu - Piešťany. Hydrologická stanica je umiestnená v obci Horné Srnie. Správcom vodomernej aj meteorologickej stanice v obci je SHMU Bratislava, š.p.. 

Obr.  Meteorologické stanice v obci Horné Srnie na informačnej strane SHMU Bratislava

Vlára na Slovensku priberá viaceré prítoky, najvýznamnejším je potok Čakanov z pravej strany. Potom vteká do intravilánu obce horné srnie, tečie cez Bielo karpatské podhorie a južne od mesta vstupuje do Považského podolia. Tu už tečie na juh medzi Nemšovou a Ľuborčou a do Váhu ústí približne 1 km juhozápadne od mesta Nemšová. 

Povodie Vláry podľa prítokov (v smere toku)

Vlára (P – pravostranný prítok, L – ľavostranný prítok)

• Benčice P
• Svíborka P
• Smolinka L
  • Křekovský potok L
  • Středěnský potok L
• Václavský potok P
• Říka P od Slavičína
  • Nevšovka P
  • Lipovský potok L
• Rokytenka P
  • Šanovec P
• Havránkův potok L
• Zelenský potok P
  • Kochavecký potok L
  • Vápenický potok P
• Tuřičský potok L
• Stránský potok P
• Brumovka L od Valašských Klobouk
  • Nedašovka L
    • Hrušovka L
  • Tuřícký potok L
  • Hložecký potok P
  • Bylnička L
• Hlubočský potok L
• Bukový potok P
• Vlárka L  od Sidonie

Hranica Slovenska - Vlársky priesmyk

• Vlárka Ľ od Sidonie
• Čakanovský potok P
• Branný potok P
• Sietno Ľ
• Jarošov potok P
• Rakytka P

Mesta na Vláre

Česko

• Drnovice
• Vlachovice
• Bohuslavice nad Vláří
• Jestřabí
• Štítná nad Vláří-Popov
• Brumov-Bylnice
• sv. Štěpán

Slovensko

• Horné Srnie
• Nemšová