B. Věcná část


Charakteristika záujmového územia


Nemšová je mesto (od roku 1989) ležiace v Trenčianskom kraji, v okrese Trenčín na severozápadnom Slovensku. Od Trenčína je vzdialená asi 15 km, od hranice s Českom ju delí asi 10 kilometrov.

Nemšová má vyše 6-tisíc obyvateľov a prechádza ňou železničná trať 123 (Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk), ktorá smeruje do Česka (Brumov-Bylnice). V Nemšovej sa z nej odpája odbočka do Pruského a Lednických Rovní (trať 124).

Polohopis

Mesto leží na sútoku riek Váh a Vlára v nadmorskej výške 228 m n. m. na úpätí Bielych Karpát.

Časti mesta Nemšová

NemšováĽuborčaKľúčovéTrenčianska Závada a Nová Nemšová.

Ľuborča je mestská časť mesta Nemšová, 1 km od centra mesta, v okrese Trenčín. Leží v Ilavskej kotline, neďaleko Váhu a na oboch brehoch rovnomenného potoka. S Nemšovou ju spája most cez Vláru. Cez Ľuborču preteká aj rieka Váh. Prirodzenú hranicu medzi katastrami Ľuborče a Nemšovej tvorí rieka Vlára. V zastavanom území je určujúcou osou Ľuborčiansky potok. Spolu s dvoma paralelnými cestami vytvárajú ústredný kompozičný motív obce. Ďalšou kompozičnou osou je os východo-západná - tvorená cestou II/507. Spôsob zástavby v severnej časti Ľuborče má charakter radovej potočnej zástavby. Spôsob zástavby v južnej časti Ľuborče má charakter radovej cestnej zástavby.


Časť Kľúčové taktiež leží na východo-západnej kompozičnej osi charakteristickej pre časť Nemšová a Ľuborča - tvorenej cestou II/507.  Nachádzajú sa tu miestne dominanty: Kaštieľ a neogotická Kaplnka sv. Anny a tiže je tu centrum poľnohospodárskych aktivít.


Trenčianska Závada vznikla počas valašskej kolonizácie koncom 15. storočia. Do roku 1976 bola samostatnou obcou. Podľa posledného sčítania má 252 obyvateľov.

Leží v nadmorskej výške 320 m.n.m. V Trenčianskej Závade sa nachádza Kaplnka Fatimskej Panny Márie z roku 1949, ktorá je známym pútnickým miestom. Nad obcou sa vypína vysielač v nadmorskej výške 658 m.n.m. V roku 2014 bola v Trenčianskej Závade otvorená drevená zvonica, o rok neskôr rozhľadňa vysoká 25 metrov.

Z tejto miestnej časti sa dá bicyklom dostať do Antonstálskej dolinyHorného Srnia, Kľúčového, Hornej Súče - Krásneho Duba, ako aj do Dolnej Súče - Repákov. Pekná je aj bicyklová túra na spomínaný vysielač, ktorá na vzdialenosti 3,2 km prekonáva prevýšenie 300 metrov.


Vodné toky

Symboly obce

Erb Nemšovej tvorí v modrom štíte sv. Michal archanjel v odeve rímskeho vojaka s mečom a váhami. Postava je strieborná, doplnky zlaté.

Pečať Nemšovej je okrúhla, uprostred s mestským znamením.

Vlajku Nemšovej tvorí sedem pozdĺžnych pruhov, striedavo bielych a modrých. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je lastovičím chvostom.

Obyvateľstvo

V meste Nemšová žije 6 172 obyvateľov

Hospodárstvo a infraštruktúra

Dôležité firmy

  • Vetropack Nemšová
  • Centrálny veľkosklad Lidl

Školstvo

  • ZŠ Nemšová
  • Katolícka spojená škola
    • ZŠ sv. Michala
    • SOŠ sv. Rafaela
    • MŠ sv. Gabriela

Kultúrne pamiatky

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Multimediálne súbory na tému Nemšová

Externé odkazy


Zemepisná poloha

Nemšová sa nachádza v Trenčianskom kraji, v okrese Trenčín na severozápadnom Slovensku. Leží na sútoku riek Váh a Vlára v nadmorskej výške 228 m n.m.na úpätí Bileych Karpát.  

Mesto Nemšová leží približne 15 km od krajského mesta Trenčín na ploche 33,44 km2. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku cca 220 m v údolí Vláry a najvyšší 700 m n.m. dosahuje na severozápadnom okraji katastra.


Geomorfologické a geologické poměry

Z geomorfologického hľadiska predstavujú Biele Karpaty vrchovinový až hornatinový reliéf. Na SV okraji katastra sa strieda veľmi silne členitá vrchovina a stredne členitá nižšia hornatina. Viac ako dve tretiny k.ú. sú porastené listnatými a ihličnatými lesmi a rozprestierajú sa najmä v severnej a západnej časti územia.

Mesto Nemšová leží na východnom úpätí Bielych Karpát v ich strednej časti v nadmorskej výške 220 – 250 m v údolí rieky Vláry. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku cca 220 m v údolí Vláry, najvyšší 740 m n. m. dosahuje na severovýchodnom okraji katastra. Reliéf
Považského podolia tvorí na území katastra stredne a silne členitá pahorkatina. Údolie Vláry na území Bielych Karpát má tvar prielomovej nekaňonovitej doliny, ostatné toky majú tvar hlbokých V dolín bez nivy alebo so slabo vyvinutou nivou. Biele Karpaty sú voči Považskému podoliu ohraničené morfologicky výraznými stráňami na tektonických poruchách. Povrchové vody sú odvodňované riekou Vlára a jej pravostrannými prítokmi – Závadský potok, Ľuborča a bezmennými prítokmi.


Klimatické pomery

Kataster mesta Nemšová sa nachádza v prevažne teplej oblasti T4, severovýchodná časť mesta je v teplej oblasti T6. Charakteristika oblasti T4 je teplá, mierne suchá, s miernou zimou január > -3 °C. Oblasť T6 je teplá, mierne vlhká, s miernou zimou > -3 °C.

Okres Trenčín je z hľadiska priestorového rozloženia priemerných ročných teplôt vzhľadom k výskytu nížinných ako aj horských oblastí, relatívne rozmanitý. Priemerné ročné teploty sa tu pohybujú od najnižších 5,5 °C až po najvyšších 9,6 °C. Najvyššie priemerné ročné teploty sa v rámci okresu vyskytujú prevažne v Podunajskej pahorkatine a tiež v Považskom podolí. S rastúcou nadmorskou výškou klesá priemerná ročná teplota, kde najnižšie hodnoty v rámci okresu dosahuje v okrajových častiach Bielych Karpát.

Najteplejšími mesiacmi sú jún, júl a august zatiaľ čo najchladnejšími mesiacmi sú december, január a február.

I

II

III

IV

V

VI

VII

VIII

IX

X

XI

XII

ROK

-2.4

-0.5

3.3

8.7

14.1

17.9

19.6

18.9

14.2

8.7

3.5

-1.1

8.7

 

Zrážky.  Bilancia vody a jej odtok z povrchu

V nižších okrajových častiach Bielych Karpát dochádza k priemerným ročným úhrnom zrážok v rozmedzí 700 až 800 mm. Najchudobnejšie na zrážky sú mesiace január, február, marec a apríl, zatiaľ čo najviac zrážok sa vyskytuje v mesiacoch máj, jún, júl a august.

Priemerné úhrny zrážok v Dolnom Považí

I

II

III

IV

V

VI

VII

VIII

IX

X

XI

XII

ROK

40.9

33.9

38.6

38.8

65.7

73.4

67.6

60.2

57.7

44.4

50.3

55.6

633

V zimnom období padá určitá časť zrážok, najmä v stredných a vysokých horských polohách, vo forme snehu. Sneženie zaznamenávame na nížinách od októbra až do apríla, v polohách nad 1500 až 2000 m n. m. po celý rok, teda aj v letných mesiacoch. Celková snehová pokrývka sa vytvára postupnou kumuláciou novej snehovej pokrývky. Konkrétne prostredie, jeho veternosť, vplyv terénu, náveterné a záveterné efekty spôsobujú, že táto charakteristika snehovej pokrývky má zložitý vývoj.

Slovensku sú najbohatšie na sneh oblasti vo vysokých horských polohách. Priemerné trvanie snehovej pokrývky je na južnom Slovensku menej ako 30 dní, kým na Východoslovenskej nížine, ktorá je kontinentálnejšia, je trvanie viac ako 40 dní za rok. V kotlinách je to v priemere 50 až 70 dní, v pohoriach nad 80 dní. Najväčší počet dní so snehovou pokrývkou je vo vrcholových polohách Vysokých Tatier, viac ako 120 dní za rok.

Návrhové periodicity úhrnov zrážok pre oblasť mesta Nemšová (SHMÚ Bratislava):

Periodicita

1

0,5

0,1

Trvanie zrážky – min

l/s/ha

l/s/ha

l/s/ha

5

283

342

460

10

188

228

314

15

144

177

247

20

120

147

206

30

90

111

158

40

73

90

129

50

61

76

109

60

53

66

95

90

38

48

69

120

30

38

54

180

21

26

38